U nás sa etická výchova zameriava len na výchovu k prosociálnosti, teda na teóriu správania sa, ktorá môže byť vhodná pre žiakov ZŠ. Úlohou mravnej výchovy má byť predovšetkým reflexia hodnôt spoločnosti, rodiny a ďalších sociálnych komunít a formovanie vlastných hodnôt mravného Subjektu. V mravnej či etickej výchove by malo ísť predovšetkým o to, aby si deti uvedomovali mravný rozmer problémov. Vo vzťahu k žiakov stredných škôl má koncepcia etickej výchovy nedostatok v tom, že sa vôbec nezaoberá obsahom pojmov etika, morálka hodnota a pod. A nezaoberá sa ani takými mravnými problémami ako sú spravodlivosť, zodpovednosť, tolerancia a pod.
2. K niektorým koncepciám mravného vývoja jednotlivca (Kohlberg, Erikson, Hare, atď.)
John Rawls – vo svojej práci Teória spravodlivosti vyčlenil 3 typy morálky
1. morálka autorít – vzťahuje sa na vek dieťaťa na týka sa vlastne detí a ich podradenosti voči príkazom rodičov ako morálnym normám a pravidlám, ktoré je potrebné rešpektovať.
2. skupinová morálka – je založená na rešpektovaní morálnych pravidiel zdravého rozumu, ktoré sú prispôsobené špecifickému postaveniu určitého jednotlivca. Súčasťou skupinovej morálky je množstvo ideálov.
3. morálka princípov - je najvyšším stupňom vývoja morálky. Základným východiskom je zmysel pre právo a spravodlivosť. Mravný subjekt si uvedomuje, že zmysel pre právo a spravodlivosť ho dovedú k tomu, aby sa ovládal a miloval ľudstvo. To je jeden z predpokladov uskutočnenia dokonalej spravodlivej spoločnosti. Úloha mravného subjektu spočíva v poznávaní kritérií spravodlivosti, ktoré platia v spoločnosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat