Ide o to, aby sme boli schopní viesť život v určitej zhode tak s rozvojom technológií, ktoré vplývajú na náš vnútorný svet a ovplyvňujú, ba rúcajú niektoré morálne hodnoty a presvedčenia, ako aj s prírodou, ktorá je našim existenčným poľom.
Základnou charakteristikou ekoetiky je, že sa zaoberá morálnymi vzťahmi medzi ľuďmi a prírodným svetom, zaoberá sa princípmi riadiacimi tieto vzťahy a určujúce ľudské povinnosti a zodpovednosť voči pozemskému prírodnému prostrediu a jeho obyvateľom. Ekoetika sa usiluje o novú axiológoiu, t.j. nahradenie inštrumentálnych účelových hodnôt hodnotami uznávajúcimi vnútorný význam prírody a ekosystému a vzájomné prepojenie týchto hodnôt na svet človeka.
Ekologická výchova na školách sama o sebe, nevyrieši krízu vzťahu človeka a prírody. Aj táto oblasť výchovy má pri svojom pôsobení závažné limity. Podstatným problémom je predovšetkým otázka jej kvality. Spolu s faktormi ekonomickej povahy sa tu veľmi výrazne prejavuje negatívny vplyv amaterizmu. Ďalším problémom je aj fakt, že akákoľvek organizovaná činnosť sa uskutočňuje v rámci daného „status quo“ a je ním teda aj formálne a obsahovo limitovaná.
S otázkou ekologickej výchovy býva spojená požiadavka rozvíjania tzv. ekologického vedomia. Ekologické vedomie môžeme rozdeliť na tzv. ekologické cítenie, myslenie a zodpovednosť.
Žádné komentáře:
Okomentovat