Mravná skúsenosť je prítomná vo svedomí jednotlivca i spoločnosti, oveľa skôr než každé filozofické vypracovanie a zdôvodnenie. Ľudia nečakali na špekulácie moralistov o prírode ,cieli, podmienenosti človeka a preto aby poznali mravnú hodnotu a cítili sa viazaní. Mravná skúsenosť predpokladom každej etickej úvahy.- poznatky treba spájať. To je bod s ktorého musíme vychádzať Preto metóda v etike bude zvyčajne analytická a induktívna. Začína- uznaním určitých prvkov svedomia a snaží sa ich vysvetľovať a zhrnúť do záveru- podobu princípu = dedukcia.
Rozdelenie
1. všeobecná etika- má formálnejší charakter a uvažuje o prirodzenosti a všeobecných podmienkach mravnej aktivity. Očakáva odpoveď na otázku čo je dobro ,mravná hodnota, záväznosť ,zákon, a hľadá ich základ. Snaží sa určiť posledný cieľ človeka. ,študuje zloženie mravného činu, podmienky zodpovednosti.
2. špeciálna etika –aplikuje tieto všeobecné princípy na rozličné oblasti ľudského konania. Spevňuje spôsoby ako by sa človek mal správať v rozličných zariadeniach ,ktorých je často. podľa odlišných úloh, ktoré príma v spoločnosti, vzťahov, ktoré podporuje a rozvíja. (etika jednotlivca, rodinná etika, sociálna, náboženská ,profesionálna)
Mravná hodnota- zameranie sa na popis ľudskej aktivity vo všeobecnosti, rozoberieme faktory ľudského svedomia . Získame poznatky o dobre ,ktoré máme robiť azle –vyhýbať. Poznatky o mravnom poriadku, ktorý je charakterizovaný mravnou hodnotou. Jej zložky formu pozitívnu a negatívnu A tieto hodnoty sa spájajú s absolútnou požiadavkou, ktorá sa prekladá svedomiu vo forme záväznosti.
Žádné komentáře:
Okomentovat