Keď hlavným cieľom etickej výchovy je prosociálnosť, je zrejmé, že by sme tento cieľ mali rozšíriť, modifikovať do podoby proprírodnej, t.j. správanie zamerané v prospech a pomoc nie len sociálnej sfére, ale aj sfére, bez ktorej je náš život nepredstaviteľný – sfére prírodnej.
Etická výchova je humanitná oblasť a ako taká vychádza predovšetkým z metód zameraných hermeneuticky a základným cieľom je poskytnúť učiteľovi, princípy jeho práce. Hermeneutické princípy rozvíjajú teóriu konania a motívy konania z praxe a pre prax. Na hodinách etickej výchovy však učiteľ nemusí zákonite kopírovať vopred určenú paradigmu výchovy. Je tu aj možnosť nášho obratu ku kriticko-komunikatívnej didaktike a k plnému zohľadneniu tak prosociálnosti ako aj proprírodnosti v etickej výchove. Komunikácia na hodinách etickej výchovy je zameraná na intenzívnu spoluprácu so žiakom, musí byť transparentná, sebaurčujúca. Pre kriticko-komunikatívnu didaktiku sú subjektami vyučovania žiaci rovnako ako učitelia. Je to orientovanosť na žiaka a pre žiaka: „obvyklé vyučovanie a obvyklú výchovu nahradí úprimná informácia a permanentná racionálna diskusia (Scheller). „Výchova orientovaná na osobnosť nenápadným spôsobom účinne spochybňuje konvenčný prístup k výchove a je v tomto zmysle revolučným prístupom. Žiaci vo výchove orientovanej na osobnosť podávajú lepšie výkony, a dochádza k inému, lepšiemu učeniu...“ (Zelina)
Žádné komentáře:
Okomentovat