Nás viac zaujímajú námietky ,ktoré sa rodia bezprostredne v oblasti vlastnej etiky a bezprostredne s ňou súvisia. Najčastejšie hovorí o :
1. nielen spôsoby konania kolíšu ale aj mravné úsudky o činnostiach v závislosti od epochy a národa. Ukazuje sa , že je neprístupný názor na existenciu etiky, ktorej zásady by sa považovali za univerzálne.
2. v určitej spoločnosti existujú rôzne mravné systémy, nie sú odvodené len od odlišných ale aj od protichodných princípov / rozum a ľudská prirodzenosť ,pocit / Všetky vedú k rovnakým praktickým záverom ,ktoré sú často zhodné spôsobmi konania a usudzovania danej spoločnosti. Mravné pravidlá v skutočnosti nezávisia od princípov ,že princípy a na ich podklade vypracované systematické teórie nie sú ničím iným len umelou ideológiou ,ktorá je cudzia opravdivej mravnosti. Prežívaná morálka , že vraj nemá nič dočinenia s filozofickou morálkou.
Na prvú : Odlišnosť správania a mravných úsudkov sa týka určenia toho, čo je potrebné robiť a čomu sa treba vyhnúť. Nedotknuté necháva univerzálnosť princípu. Niečo dobro máme uskutočňovať a niečo zla sa máme vyvarovať. Ono to predpokladá bez určitej základne zhody v tom čo považujeme za dobro a čo za zlo. Je treba aby sa na oboch stranách zhodlo čo je dobro a čo omyl. Svedomie ľudstva sa neobmedzuje na túto jednotu čisto formálne. Zhoda sa rozširuje na všeobecnejšie určenie čo sa má robiť a čomu sa treba vyhýbať.Vysvetľuje ako sa vysvetľuje nezhoda.
Žádné komentáře:
Okomentovat