Pre úplnosť spomínanej definície morálnej filozofie/ etiky / je treba ešte jedno spresnenie. U väčšina ľudí nadobúdajú mravné smernice aj náboženský charakter. A sú považované za prikázania božstva pričom ich poznanie sa často spája s božským zjavením. Keďže pristupujeme k problematike z filozofického hľadiska , tak pripustíme , že takáto komunikácia je možná ba želateľná. Filozofická etika keďže je filozofickou disciplínou, sa nezaoberá mravnou oblasťou takým spôsobom ako nám ju sprostredkúva Zjavenie . Všíma si ju tak ,ako sa predstavuje rozumu, ktoré používa svoje prirodzené svetlo ( ako ju môže opísať, hodnotiť, poznať, a zdôvodniť jej požiadavky, dôvody) .
Etika je kategoricky normatívna veda o ľudských činoch ,vo svetle prirodzeného rozumu.
Tento racionálny charakter etiky neznamená , že by sa mala rozvíjať racionálnym smerom, pričom by popierala náboženský jav a hodnotu a tiež by nemala mať záujem na formovaní kresťanského ducha. Etika ako filozofická disciplína je zapojená do syntézy viery. Etika študuje podstatné štruktúry a požiadavky človeka, ktoré nezastavujú v kresťanskom poriadku možnosť pre stretnutie a dialóg s tými ,ktorí sú „vonku“ . Filozofia môže poskytnúť viere o toľko viac služieb , o koľko bude opravdivo rozumová (špekulatívna ) Filozof pochopí hlboké nároky rozumu o to viac, o čo viac on sám bude kresťanom.
Žádné komentáře:
Okomentovat