Zdrojom jeho aktivity (činnosti a práce) je uspokojenie vlastných potrieb. V nadväznosti na Kanta Fichte zdôrazňuje, že všetka činnosť človeka má byť podriadená mravnému zákonu, ktorý reguluje celý náš život. Východiskom mravného konania je podľa Fichteho to, že človek nie je v rozpore so sebou samým ale naopak, že si neprotirečí a je v súlade so sebou samým. Podmienkou mravnosti je aktivita (činnosť). Mravné konanie sa rodí len v aktívnom vzťahu človeka k sebe, k iným ľuďom a k prírode. Ak je predpokladom mravná činnosť (činorodosť), lenivosť je cestou k nemravnosti. Fichteho praktická filozofia ovplyvnila neskôr nielen filozofiu Hegela ale aj filozofiu K.Marxa.
FRIEDRICH WILHELM JOSEPH SCHELLING
(1775-1854)
V Schellingovej tvorbe možno vydeliť 2 obdobia. V prvom období sa venoval najmä otázkam prírodnej filozofie a tzv. transcendentálnemu idealizmu. V druhom období sa venoval problematike filozofického zdôvodňovania kresťanského náboženstva. Rozpracoval „filozofiu mytológie“ a „filozofiu zjavenia“.
Prírodná filozofia
Úlohou prírodnej filozofie je vysvetliť identitu (jednotu) ducha a prírody (subjektu a objektu) v rámci „Absolútna“ t.j. počiatku resp. počiatočného princípu všetkého jestvujúceho. Podľa prírodnej filozofie skúmanie sa začína od objektu (od prírody) a smeruje k subjektu (k duchu).
Žádné komentáře:
Okomentovat