Transcendentálna filozofia má opačné zameranie. Jej úlohou je postupovať naopak t.j. od subjektu (od „JA“) resp. od ducha k objektu (k prírode). Východiskovým bodom Schellingovej prírodnej filozofie je „Absolútno“. Východiskovým bodom Schellingovej transcendentálnej filozofie je subjekt („JA“). „Absolútno“ v Schellingovej prírodnej filozofii je nielen počiatkom všetkého jestvujúceho, ale je aj identitou (totožnosťou) myslenia a bytia, (subjektu a objektu). „Absolútno“ teda nie je ani čisto ideálnym, ani čisto prírodným bytím. Úlohou prírodnej filozofie je vysvetliť túto identitu t.j. identitu myslenia a bytia, subjektu a objektu, ducha a prírody. Svoju prírodnú filozofiu Schelling rozpracoval v týchto prácach: „Myšlienky k filozofii prírody“, „Prvý náčrt prírodnej filozofie“. Schelling tu rozpracoval dynamický projekt prírody. Príroda teda nie je mŕtvym mechanizmom, príroda je dynamickou formou bytia. Pre prírodu je charakteristická činnosť (aktivita), jednota, rovnováha protikladov. Príroda sa má vykladať z nej samej.
Transcendentálna filozofia
V nadväznosti na Fichteho pochopil aj Schelling transcendentálnu filozofiu ako filozofiu „jastva“. Predmetom skúmania tejto filozofie je samotný subjekt, t.j. subjekt, ktorý sa sám pre seba stáva objektom poznávania. Transcendentálna filozofia je filozofiou sebapoznávania človeka. Je to filozofia sebauvedomenia. Hlavným dielom transcendentálnej filozofie Schellinga je dielo „Systém transcendentálnej filozofie“.
Žádné komentáře:
Okomentovat