Reálne štastie spočíva v rovine :
- týka sa praktického aspektu života spoločnosti usporiadaného podla pravdy rozumu.Štasie je celok a obnáša oba tieto momenty. Štastie nie chudoba. Ale nie je to ani podstatné. Štastie je v činnosti,ktorú určuje rozum. Slasť nikdy nie je dostačujúca pre štastie. Aristoteles cnosť pre cnostného človeka je morálny život spojení s pocitmi uspokojenia –len sprievod a nie určujúca slasť. Nie je Kant v 100% protiklade s Aristotelesom. Kant hladieť treba na povinnosť a Aristoteles na usporiadanie ľudskej moralnej praxe na základe rozumu. Kant štasie ako v podobe uvažovania o najvyššom dobre. Najvyššie dobro ma dva momenty:
- zvrchované dobro- primerané vole a morálnemu zákonu,človek chce konať podla dobrej vole.Spadá pod pojem idealnej cnosti, mravnosti. To o čo človek usiluje je vo mne –chem alebo nechcem.
- dovršitelné dobro ako si umerné zvrchovanému dobru je v našej moci len čiastočne.Dosiahnuť len náhodnými momentami. Idea najvyššieho dobra je určená pre morálnu prax. Najvyššie dobro je posledny cieľ ľudského poznania., usudzuje možnosti ľudského konania. Človek siaha po ideály najvyššieho dobra.
Žádné komentáře:
Okomentovat