Etika je o skutku zo strany konajúceho. Uvedené skutočnosti sa dajú vysloviť alebo vnímať aj iným pohľadom. Uvádzajú etiku ako vednú disciplínu ktorá skúma ľudské skutky už nie zo strany zákona ako morálka, ale zo strany konajúceho. Etika sa zaoberá tým, ako človek konal, čo ho k tomu viedlo, prečo sa tak rozhodol. Aké mal poznanie o veci a jej skutkovej podstate a pod. Teda odpovedá na otázky mravného konania ale nie zo strany zákona, ale zo strany ľudského konania, jeho motivácie, slobody jeho rozhodnutia a slobody konania. Ako uvádza B. Sútor úlohou etiky je skúmaním ľudských skutkov poskytnúť odôvodniteľné odpovede na otázky, čo je v istej situácií ľudského konania správne, alebo lepšie. Poznanie samotných princípov to totiž ešte neumožňuje. Samotné princípy na takúto otázku neodpovedajú, pretože istá konkrétna životná situácia nie je iba priesečníkom aplikácie konkrétnych princípov, ale je vždy odrazom aktuálneho stavu človeka, jeho osobného aj sociálneho postavenia, rozsahu aj kvality jeho poznania a pod.
Etika vymedzuje étos - morálne záväzné pravidlá. Úlohou etiky nie je len skúmanie okolností ľudského konania, ale taktiež aj odvodenie istých záväzných, alebo primeraných postupov pre isté situácie. Ide teda o odvodenie istých pravidiel, istého aktuálne použiteľného étosu, ktorý v istých situáciách umožňuje hodnotovú orientáciu. Uvedené skutočnosti uvádza napríklad M. Thompson. V svojej definícii morálky postupuje od najširšej definície tejto skutočnosti. Uvádza že v najširšom pohľade je možné chápať etiku ako vedu zaoberajúcu sa štúdiom ľudského správania sa. No etika sa nezaoberá iba istými priemernými štandardnými spôsobmi správania sa. Ide jej tiež o to, aby našla a zadefinovala isté formy správneho konania, toho čo je správne a čo nie je správne, čo je dobré a zlé a ako je pre človeka najlepšie prežiť život.
Žádné komentáře:
Okomentovat