Kantova idea humánnosti a dôstojnosti človeka vyjadrená v jeho kategorickom imperatíve je veľmi inšpiratívna, ale problematické je jeho vyjadrenie, že mravná hodnota činu závisí od toho, akú mieru prekážok musí mravný subjekt prekonať pri uskutočňovaní povinností. Konkrétne to znamenalo, že napr. záchrana cudzieho človeka je oveľa hodnotnejším mravným činom než záchrana niekoho blízkeho. V Kantovom chápaní ide o zákonné povinnosti, lenže takéto chápanie povinnosti je potom dehonestáciou samotného zmyslu morálky. V určitom zmysle by bolo možné z Kantovho chápania povinnosti odvodiť pochybný záver, že mravný subjekt by sa mal usilovať o konanie svojej povinnosti predovšetkým vo vzťahu k cudzím ľuďom. - a práve takéto konanie vo vzťahu k cudzím ľuďom bude mravné, bude splnením jeho mravnej povinnosti, zatiaľ čo konanie povinnosti voči svojej rodine je len konaním zákonnej povinnosti.
Na základe toho možno konštatovať, že formalizmus je rozhodujúcim kritériom Kantovej etiky, teda nie obsah, ale forma rozhoduje o mravnom charaktere konania subjektu.
Žádné komentáře:
Okomentovat