Základom mnohých ďalších koncepcií významu a vývoja etiky je klasický systém zaradenia tejto vednej disciplíny ktorý používal Tomáš Akvinský. Vychádzajúc zo základu klasickej gréckej filozofie rozdeľuje etiku a morálku tak, že etika je veda ktorá skúma ľudské skutky na báze svetla prirodzeného rozumu. Na druhej strane zas ako kresťan a teológ vníma morálku ako náuku o ľudskom skutku, ktorá skúma ľudské skutky na báze nadprirodzeného Božieho zjavenia a jeho zásad.
V jeho pohľade teda tieto dve disciplíny ani nesplývajú, ani sa nedelia podľa toho, z ktorej strany vnímajú a hodnotia ľudské skutky či zo strany zákona ako takého alebo zas na druhej strane zo strany ľudského skutku a okolností a podmienok jeho rozhodnutí a konania. Líšia sa tým že každá skúma ľudské skutky na základe iného systému noriem a zákonov.
Etika skúma ľudské skutky svetlom prirodzeného rozumu. Podľa Tomáša sa etika zameriava na celý rozsah ľudského konania, ale snaží sa ho vnímať svetlom prirodzeného ľudského rozumu. Hodnotí skutky človeka na základe jeho prirodzených poznávacích možností, rešpektujúc pritom kvality ľudskej prirodzenosti a podmienky prirodzeného mravného zákona a slobody ľudského svedomia.
Etika sa následne javí ako disciplína ktorá sa zameriava na ľudské skutky zo strany prirodzeného poznania. Etika je veda, ktorá vníma každú jednu skutočnosť ľudského života človeka na základe toho čo vie človek spoznať prirodzenými schopnosťami svojho poznania.
Žádné komentáře:
Okomentovat