Prečo byť mravný?

Základná otázka – prečo by človek mal byť mravný je podľa Taylora vlastne otázkou racionality samotného mravného života. Je to skôr otázka o zdôvodnení morálky ako celku. Každý jednotlivec musí sám pre seba zodpovedať otázku o tom, podľa akých princípov žije. Podľa Taylora keby každý v konflikte povinností a vlastných záujmov nadriadil vlastné záujmy, došlo by ku kolapsu sociálneho zriadenia. Nebolo by možné presadiť vlastné záujmy morálnym spôsobom. Taylor to nazýva paradoxom univerzálneho sebectva. Podľa Taylora záväzok priority morálky nad vlastným záujmom je sebavyjadrením mravného subjektu. Jeho účelom je tvoriť taký sociálny poriadok, kde každý má úžitok zo spolužitia, ktoré je možné len za predpokladu, že každý uznáva nadradenosť takých mravných princípov ako je spravodlivosť a neškodenie iným mravným subjektom. Spinoza tvrdil, že dobro a zlo sú produktom človeka a mimo neho neexistujú. Realita sveta okolo nás je taká, že dobro a zlo sú súčasťou nášho života a dobro sme vlastne schopní pochopiť a oceniť ho len vďaka tomu, že poznáme zlo. Základným kritériom pre posudzovanie mravného vývoja človeka je predovšetkým princíp humánnosti, ktorého obsah tvorí realizácia práv a dôstojnosti človeka. Základným východiskom odpovede na otázku „prečo byť mravný?“ je uvedomenie si toho, že človek je sociálne determinovaná bytosť, ktorej existencia je možná len v spoločenstve iných ľudských bytostí. Najdôležitejším momentom interakcie ľudských bytostí je spolupráca, ktorá vytvára predpoklady rozvoja tých, ktorí spolupracujú a zároveň aj predpoklady, že ďalší ľudia budú postupovať podobne, a to na základe poznania, že spolupráca je vzájomne výhodná pre zúčastnené subjekty