Morálne práva sú často chápané aj vo vzťahu k iným, ako k ľudským bytostiam, ide napr. aj o uskutočňovanie práv zvierat, živej a neživej prírody. Podľa názoru Regana všetky subjekty života majú vnútornú hodnotu, z ktorej im vyvstáva nárok na práva. Morálne práva potom patria všetkým subjektom života bez ohľadu na ich farbu, národnosť, pohlavie, či živočíšny druh. V rámci chápania morálky Gluchmana zvieratá ani príroda nie sú mravným subjektami. Nanajvýš je možné hovoriť o uskutočňovaní určitých odvodených morálnych práv mravnými subjektami (teda ľuďmi) na zvieratá a prírodu ako určité objekty ľudskej morálky. Základným vymedzením pre účely jeho úvah v kontexte etiky sociálnych dôsledkov by mohlo byť vyjadrenie, že právo vo všeobecnosti chápe ako nárok (potrebu). Môžu byť vyjadrené v 2 podobách.
1. ako nárok na ochranu pred niečím
2. ako nárok na uspokojenie niečoho
Z obidvoch vymedzení vyplýva, že tieto práva vymedzuje vo vzťahu k niečomu, teda, že právo nie je abstraktné, ale stále je viazané na potrebu ochrany konkrétneho nároku na jeho uspokojenie.
Žádné komentáře:
Okomentovat