Takýmto príkladom je napríklad nemecký teológ Helmut Weber

Takýmto príkladom je napríklad nemecký teológ Helmut Weber, ktorý sa v svojej Teologii morális zrieka rozdielov medzi etikou a morálkou a chápe ich ako jeden celok výskumu ľudských skutkov, ľudského konania. Doslovne hovorí: „Medzi výrazmi etika a morálka sa obyčajne rozlišuje. Morálka sa obyčajne priraďuje k teológii a etika k filozofii. V skutočnom jazykovom zvykosloví sa tento rozdiel vyskytuje pomenej. Tak sa napríklad otvorene hovorí o kresťanskej, alebo biblickej etike a práve tak aj obrátene o filozofickej morálke. Preto sa vhodnejším zdá rozlišovanie medzi étosom a etikou. Étos v danom prípade označuje to čo je fakticky skutočne prežívané a etika označuje to, čo je práve uznávané, alebo vyučované. Toto rozlíšenie sa však nedodržuje striktne a nutne. Tak sa napríklad v teológii hovorí o etike kázania na vrchu a mieni sa tým to, čo je v danom texte povedané o a požadované. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa aj my zriekame rozdielneho chápania týchto výrazov bez toho, aby sme pri tom popierali významnosť takéhoto delenia a rozlišovania.“
Takýto postoj v súčasnosti nie je ojedinelý a má výrazné zastúpenie aj v tých oblastiach, ktoré neprijímajú teológiu ako vedu a tým odmietajú aj morálku a morálnu teológiu ako teologickú disciplínu.