Smrť je realita, ktorá sa týka všetkých, ale zväčša sa odsúva do pozadia, tabuizuje sa. Často v duchu epikurovskej zásady, keď sme my, nie je smrť, keď je smrť, tak už nie sme my, a preto musíme na ňu myslieť.
V poslednom čase sa presadzuje disciplína nazvaná „tanatógia“ hľadajúca optimálne riešenie najťažšieho ľudského problému, ako doviesť umierajúceho človeka dôstojne na prah smrti. Aj umierajúci človek má potreby a práva. Má právo mať zabezpečenú odbornú starostlivosť, ako zdravotnícku, tak aj psychologickú. Jednou zo základných potrieb človeka je láska, preto je pre umierajúceho dôležitý kontakt s blízkymi.
Ďalšou potrebou chorého je zomrieť v pokoji a mieri. Má právo na pokojnú smrť – eutanáziu.
V súčasnosti sa diskutuje predovšetkým o pasívnej a aktívnej eutanázii. Aktívna eutanázia reprezentuje usmrtenie – hoci z milosti. O pasívnu eutanáziu ide vtedy, keď prestaneme napr. podávať lieky na ďalšie liečenie, alebo v prípade zlyhania srdca, ďalej neoživujeme.
Žádné komentáře:
Okomentovat