Podľa Aristotela mravnosť spočíva v tom, že osobnosť potvrdzuje účel sám o sebe a slobodne využíva svoje schopnosti a možnosti.
Jeho etika teoreticky odhaľuje predpoklady politického života, kým politika je jej nadriadenou a najvyššou vedou, tá určuje, akými vedami sa má každý občan zaoberať a pokiaľ.
Pravdivé učenie je dôležité nie len vedenie, ale aj pre život. Cieľom ľudského života je dosiahnutie blaženosti. Byť blažený znamená to isté ako dobre žiť a dobre konať. Podmienkou blaženosti je cnosť, t.j. schopnosť rozpoznať čo je dobré a podľa toho konať. K ozajstnej blaženosti smeruje život založený na rozumovej činnosti duše. Človek sa dobrým a teda aj blaženým stáva svojou činnosťou. Cieľavedomé konanie dobrých skutkov si vyžaduje rozvíjanie cností.
Rozumová cnosť vzniká z učenia, preto potrebuje skúsenosť a čas, mravná cnosť vzniká zo zvyku, je možné sa jej naučiť. verejná výchova a starostlivosť sa uskutočňuje zákonmi. Ale pretože zákony sami o sebe nestačia, musíme vedieť ako ich v reálnom živote použiť. Napr. na základe jeho princípu hľadania „stredu“ ľahšie sa orientuje a koná v rôznych situáciách – na základe toho človek vie, čo je dobré a snaží sa tak priblížiť „stredu“, teda cnosti.
Aristoteles považoval etiku za súčasť politiky. Dobrá politika musí mať etické základy, existenciu mravov a obyčajov. Cieľ politiky a teda aj etiky je v tom, aby spôsobovala šťastie občanom.
Žádné komentáře:
Okomentovat