Etika je disciplína skúmajúca morálku. Jeden zo súčasných nemeckých teológov Bernhard Sútor považuje za najbežnejšiu a najčastejšiu definíciou morálky dikciu ktorá hovorí, že je to disciplína, skúmajúca morálku. Na základe tejto definície pod pojmom morálka je možné rozumieť teoretickú snahu objasniť otázky morálky, pričom pod morálkou rozumie systém istých pravidiel, ktoré človek prijal na základe rôznych foriem ich etablovania a ktoré majú normatívny charakter na jeho rozhodnutia. Úlohou etiky je teda porovnanie či človek konal podľa zákona, podľa normatívnej pravdy a objasnenie prečo sa veci diali tak ako sa diali. Ide teda o situáciu ktorá sa zaoberá porovnaním konkrétneho konania istého jedinca s prijatou či stanovenou normou a zákonom.
Etika je filozofická náuka o mravnosti. Uvedené skutočnosti vysvetľujú miesto a úlohu etiky ako filozofickej náuky o mravnosti ľudského konania či už ide o jedinca
Nekresťanských či nekatolíckych systémov morálky je viac. Sú podelené podľa jednotlivých kultúr, podľa filozofických smerov ktoré ich vysvetľovali či vytvárali a pod.
Porov. THOMPSON, M.: Přehled etiky, Portál Praha 2004, s. 14-15.
Porov. SUTOR, B.: Politická etika, s. 46.
(osobná etika), alebo spoločenské celky (sociálna etika). Usilujú sa nájsť opodstatnenosť ľudského konania a jeho motiváciu aj zodpovednosť, ale aj definovať rozdiely medzi dobrom a zlom, nájsť meradlá správnosti či nesprávnosti ľudských skutkov a opísať cnosti i neresti ľudskej povahy.
Žádné komentáře:
Okomentovat