Samotný pojem etika pochádza od Aristotela, ktorý sa chápe aj ako zakladateľ filozofickej vednej disciplína zvanej etika. Napísal knihu etických pravidiel pre svojho syna Nikomacha a preto sa nazýva Etika Nikomachova. Pod pojmom etika Aristoteles vnímal učenie o mravnosti, ale samotnú mravnosť ako takú.
Etymologický význam slova etika pochádza z gréckeho slova „ethos“, čo prekladáme ako „mrav, zvyk, obyčaj“. Jeho prvoradý a pôvodný význam sa dotýkal zvierat a označoval miesto ich pastvy, alebo ich maštaľ, alebo spôsob ich života a ich správania sa. Teda išlo o niečo čo bolo typické, alebo signifikantné pre dané zviera pre isté bytie.
V prenesenom význame na človeka to znamená čosi podobné. Je to „miesto“ bývania a s ním spojené zvyky a všetko čo je obyčajou a zvykom, alebo povedzme aj mravom pre človeka.
Podobný význam ako éthos má aj latinský koreň slova – mos, od ktorého je odvodený výraz morálka. Pojem „mos“ označuje predovšetkým vôľu niekoho, ktorú treba rešpektovať. Označuje vôľu niekoho iné, či už je to vôľa iného človeka, nejakého vládcu, alebo je to vôľa bohov ktorá je oznámená človeku aby ju rešpektoval. Ide teda o predpisy, o isté pravidla správania sa a konania, o zákony alebo tradičné mravy a obyčaje teda móresy – móres. Pôvodcom pojmu „moralis“, teda tým kto prvý použil pojem morálka je Cicero, ktorý prekladal Aristotelovo dielo a z pojmu „ethikos“ utvoril prídavné meno „moralis“, na označenie charakteru mravu.
Žádné komentáře:
Okomentovat