Porov. MINAROVIČ, J.: Úvodná časť morálnej teológie – o princípoch, CMBF Bratislava 1987. s. 4.
GÜNTHÖR, A.: Morálna teológia I/a, SUSCM Rím, 1987, s. 10.
Porov. MARTINEK, C.: Cesta k solidaritě, TRINITAS Svitavy 1998, s. 42-45.
Bez ohľadu na to, či je to zákon daný Bohom alebo je to zákon ustanovený ako systém ľuďmi dohodnutých pravidiel.
Zaoberá sa ľudskými skutkami, okolnosťami ľudských skutkov, poznaním, a slobodou voľby, zaoberá sa dobrom a zlom v živote človeka a schopnosťou poznávať a odlišovať tieto kategórie. Zaoberá sa svedomím ktorým sa človek riadi a ktorého poznanie je v ľudskom živote jasne dokázateľne. Zaoberá sa aj zákonmi a normami, ktoré vstupujú do života človeka a vymedzujú možnosti jeho správnej voľby, včítane Božieho zákona, ktorý veriaci ľudia jasne poznávajú a nutne akceptujú. Zaoberá sa spoločenských étosom ktorý si spoločnosť stavia aby konanie človeka bolo sociálne prijateľné a nestalo sa bázou poškodenia či ublíženia iným ľuďom.
V jednoduchosti by sme mohli povedať, že sa zaoberá všetkým čo ovplyvňuje slobodné rozhodnutia človeka v jeho skutkoch. Zaoberá sa aj skúmaním Božieho zjavenia a božích prikázaní, ktoré sa snaží vnímať na báze prirodzených schopností filozofického myslenia. Rešpektuje ich ako reálne existujúce normy, ktoré Boh prikazuje a ktoré veriaci človek musí akceptovať z dôvodu nadprirodzených cieľov.
Žádné komentáře:
Okomentovat