Fichte vychádza od Absolútneho počiatku, ktorý má charakter božského princípu. Absolútnym počiatkom je „neobmedzené JA“. „Neobmedzené JA“ vytvára „ohraničené JA“ (ľudský subjekt-vedomie, sebauvedomenie) a „NEJA“ (príroda). Medzi „ohraničeným JA“ a „NEJA“ je vzájomný vzťah. Podstatou vedomia človeka je sebauvedomenie. Fichte to vyjadril v téze: „Ja som JA“. „Ľudské JA“ („ohraničené JA“) teda u Fichteho stanovuje samo seba. Fichte sa v tejto súvislosti odvoláva na Descarta a jeho tézu „Cogito ergo sum“ („Ja myslím, teda som“).
Fichteho praktická filozofia
Praktická filozofia Fichteho je zameraná na problematiku človeka, na otázky mravnosti. Najvýznamnejšie práce z tejto oblasti sú: „Poslanie človeka“ a „Systém mravouky podľa princípov vedoslovia“. Človek je podľa Fichteho súčasne bytosť „rozumná“ i „zmyslová“. Ako „rozumná“ bytosť sa vyznačuje duchovnosťou a ako „zmyslová“ bytosť je produktom prírody. Príroda pôsobí na človeka spolu formuje jeho schopnosti, vlohy a pudy. Najvyšším pudom človeka je „pud identity“, ktorý sa prejavuje v úsilí resp. v túžbe po súlade so sebou samým. Človek si uvedomuje sám seba vie „zadržať“ (potlačiť) svoje žiadosti. Človek si uvedomuje stav slobody a vie ho odlíšiť od neslobody. Slobodnou bytosťou sa človek stáva vďaka svojej aktivite (vďaka svojej činnosti a svojej práci).
Žádné komentáře:
Okomentovat