Veda skúma predmety, javy zmyslovo-vnímateľného sveta. Filozofia predstavuje najvyšší stupeň racionálneho poznania. Teológia skúma pravdy obsiahnuté v dogmách napr: dogma o vtelení, dogma o vzkriesení atď. Filozofia a teológia si neprotirečia. V tomto duchu je napísaná aj Encyklika Pápeža Jána Pavla II ,,FIDES ET RATIO“. Východiskom neotomistickej ontológie je učenie o bohu, ktorý predstavoval najvyššiu a najdokonalejšiu formu bytia. Bytie boha má príčinu samo v sebe, je filozofickou substanciou (causa sui). Neotomizmus nadväzuje aj na Tomáša Akvinského dôkazy existencie boha.
Neoaugustinizmus je to neoficiálna forma katolíckej filozofie. Neoaugustinizmus sa ďalej vnútorne člení na:
1. katolícky existenciaonalizmus
2. katolícky personalizmus
3. katolícky spiritualizmus
Katolícky existencionalizmus
je modifikovaným variantom existencionalistickej filozofie 20. storočia. Za hlavnú problematiku svojho skúmania považuje problematiku človeka z hľadiska kresťanského učenia. Súčasťou predmetu skúmania katolíckeho existencionalizmu je problematika boha a predovšetkým vzťahy človeka k bohu (komunikácia človeka s bohom). Podľa katolíckeho existencionalizmu sa komunikácia človeka s bohom nekončí smrťou človeka. Smrťou človeka sa len mení forma tejto komunikácie. Osobitnú pozornosť si v katolíckom existencionalizme zasluhuje problém komunikácie medzi ,,Ja“ a ,,Ty“. Predstaviteľom katolíckeho existencionalizmu bol Gabriel Marcel.
Žádné komentáře:
Okomentovat