Je variantom neoaugustinizmu, ktorý sa vyznačuje svojím záujmom o problém ľudskej osoby a osobnosti človeka. V katolíckom personalizme sa aj boh vníma veľkým cez prizmu osobnosti. Chápe sa ako ,,Osobnosť“ s veľkým ,,O“. Zakladateľom katolíckeho personalizmu bol Emanuel Mounier (1905-1950). Vyšiel z konštatácie, že kresťanské náboženstvo sa v 20. storočí nachádza v stave hlbokej krízy. V tejto súvislosti napísal, že ,,kresťanstvo sa v našich krajinách mení na náboženstvo žien a starcov, úplne chýba v prostredí robotníkov”. Mounier hovoril, že dochádza ku dechristianizácii sveta z pozície ,,katolíckej ľavice” kritizoval neduhy (negatívne javy) buržoáznej spoločnosti, osobitne prejavy depersonalizácie (odsudzenia) a ,,nepripravené spôsoby využívania kapitálu” t.j. nekontrolovateľnú honbu za ziskom atď. Tvrdil, že honba za ziskom a kult peňazí človeka deformujú. Mounier tvrdil, že existujú 2 typy odcudzenia:
1. ,,Narcisove odcudzenie”
2. ,,Herkulove odcudzenie”
,,Narcisove odcudzenie” symbolizuje stav ľudskej existencie, v ktorej sa človek ,,stráca” vo svojom ,,Ja” (extrémny introvert).
,,Herkulove odcudzenie” symbolizuje stav, v ktorom sa človek ,,stráca” medzi vecami a vylučuje sa zo sféry produktívnej spirituality a subjektivity. Človek, ktorý podľahne ,,Herkulovmu odcudzeniu” stáva sa bytosťou typu ,,homo oeconomicus”. Mounier upozorňuje, že sloboda človeka ma primárne individuálny charakter. V práci s názvom ,,Le personalisme” Mounier napísal: Sloboda človeka je slobodou osobnosti, vzťahuje sa vždy na určitú konkrétnu osobnosť, určitým konkrétnym spôsobom. Vzťahuje sa na hodnotovú orientáciu človeka.
Žádné komentáře:
Okomentovat