Náboženská filozofia je smerom v rámci idealistickej filozofie. Nadväzuje na tradície naboženskej filozofie už od stredoveku, osobitne na učenie A. Aurélia a T. Akvinského. Svedčia o tom 2 smery kresťanskej náboženskej filozofie 20. storočia, ktoré sú:
1. neoaugustinizmus
2. neotomizmus
Kresťanská filozofia 20. storočia sa konfesionálne člení na:
• katolícku filozofiu
• pravoslávnu filozofiu
• protestanskú filozofiu
Najvplyvnejšie smery katolíckej filozofie 20. storočia sú:
a) neotomizmus
b) neoaugustinizmus
c) teilhardizmus
Neotomizmus t.j. oficiálna katolícka filozofia , filozofia katolíckej cirkvi. Jeho hlavnými predstaviteľmi sú: J. Maritain, E. Gilson, G. Wetter, E. M. J. Bochenský atď. Vznik neotomizmu je oficiálne spätý s Encyklikou pápeža Leva XIII, ktorá sa nazýva ,,AETERNI PATRIS“. Vyšla v roku 1879. Pápež Lev XIII vyzval predstaviteľov katolíckej cirkvi, aby sa vrátili k odkazu T. Akvinského a aby sa na katolíckych školách filozofia vyučovala v duchu T. Akvinského. Základnou koncepciou novotomizmu je teória harmónie vedy a náboženstva resp. teória súladu medzi rozumom a vierou. Podľa neotomistov jestvujú 3 formy poznania pravdy:
1. veda
2. filozofia
3. teológia
Žádné komentáře:
Okomentovat