Každý človek bude zhruba rovnako reagovať na ten ktorý podnet zvonka

Každý človek bude zhruba rovnako reagovať na ten ktorý podnet zvonka ale aj z vnútra, lebo všetkými sociálnymi vplyvmi už prijal istý postoj k istej hodnote a jej významu pre jeho život. To ako o sebe uvažuje nie je celkom ľubovoľné a môže byť pre ľudí spoločným
Porov. VIŠŇOVSKÝ, E.: K filozofií ľudskej prirodzenosti, (in): ŠULAVÍKOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, E. (ed.): Ľudská prirodzenosť a kultúrna identita, IRIS Bratislava 2006, s. 13-15.
Porov. VIŠŇOVSKÝ, E.: K filozofií ľudskej prirodzenosti, (in): ŠULAVÍKOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, E. (ed.): Ľudská prirodzenosť a kultúrna identita, IRIS Bratislava 2006, s. 13-18.
znakom, napriek tomu že to nie priamy produkt ľudskej dedičnosti a génov. Teda nie je to celkom vrodené.
Tri prístupy riešenia. Uvedené skutočnosti riešili jednotlivé filozofické školy, alebo významnejšie osobnosti filozofických smerov po svojom. Vo vzťahu k prirodzenosti človeka sa však jednotlivé postoje dajú zjednotiť do troch základných smerov riešenia nastolených otázok ktoré vychádzajú z trojice možných východísk. Tieto postoje stoja na tom, čo človek považuje za základ informácií na báze ktorých skúma seba samého. Ide o základné informácie sebainterpretácie. Sú tri možné smery:
a) človek je bohom stvorená bytosť, a tak dostal prirodzenosť ktorá je mu daná. b) človek je zviera, je akýsi biologický stroj.
c) človek je výsostne kultúrna bytosť.
Vychádzajúc z týchto podkladov môžeme vnímať tri schémy riešenia chápania ľudskej prirodzenosti.