1. Ľudská prirodzenosť je raz daná a neformovateľná. Tento filozofický postoj chápe ľudskú prirodzenosť ako silnú prírodnú danosť, ktorá podstatne determinuje človeka a vytvára neprekonateľne silný prírodný rámec v ktorom sa človek síce môže vyvíjať alebo istým smerom formovať, ale len v obmedzenej miere. Ide iba o nepodstatné formy zmeny vlastných kvalít. Na základe toho človek sa nevie meniť a ostáva stále tým istým.
K tejto schéme riešenia patrili darvinisti, etológovia, sociobiológovia a evoluční psychológovia. Zástancovia tvrdili, že človek nie je schopný hlbšej formácie a zmeny, lebo je zadefinovaný systémom génov, ktoré sú v svojej podstate sebecké. Chcú byť realizované a nevyhnutne odovzdať svoju informáciu. Človek je vlastne len biologický stroj, ktorý si zachováva a reprodukuje gény. Je vo vleku vlastnej prirodzenosti.
2. Ľudská prirodzenosť neexistuje všetko je kultúrny vplyv. Tento postoj hovorí, že ľudská prirodzenosť vlastne nijaká neexistuje, lebo ľudia nie sú prírodou nijako definovaní. Všetko čo robí človeka človekom, všetko čo ho určuje a formuje je kultúrnym faktorom. Spoločnosť, rodina, výchova, škola, alebo akékoľvek iné sociálne podmienky. Človek sa narodí akoby čistá nepopísaná strana alebo tabuľa, ktorá sa postupne plní kultúrnymi vplyvmi.
K tejto schéme inklinovali osvietenskí filozofi, marxisti, existencionalisti, a sociálni antropologisti.
Žádné komentáře:
Okomentovat