3. Ľudská prirodzenosť je prirodzená kvalita ale formovateľná. Tento spôsob chápania prirodzenosti človeka chápe prirodzenosť ako vrodenú kvalitu, ktorá je však ďalej formovateľná a zdokonaliteľná. Prirodzenosť v sebe zahrňuje biologické ale aj sociokultúrne faktory a znaky.
K tejto schéme riešenia patria klasickí pragmatisti, interakcionalisti, M. Midgley, J. Dupré a pod.
Z týchto principiálnych pohľadov na pôvod a existenciu ľudskej prirodzenosti a na jej formáciu môžeme vnímať tri formy základných stratégií chápania ľudskej prirodzenosti.
Afirmatívna forma ľudskej prirodzenosti. - Ľudská prirodzenosť je nevyhnutnosť, z ktorej sa človek nedokáže „vyzliecť“. Je donútený, ale aj motivovaný žiť s ňou v súlade. Každý pokus o odchýlku je nebezpečný a človeku sa vypomstí.
Sebakreatívna stratégia chápania prirodzenosti. Na základe tohto postoja si človek svoju vlastnú prirodzenosť vytvára sám. Človeka je možné „tvoriť“ pretvárať najrozmanitejším spôsobom, podľa vplyvov na jeho formáciu. Je možnosť ho „vytvárať“ podľa potreby.
Žádné komentáře:
Okomentovat