Je totiž pravdou, že či už samotný bádateľ prijíma koncept rovnakej ľudskej prirodzenosti všetkých ľudí, alebo ho odmieta, v každom prípade vždy keď skúma túto skutočnosť do svojho výskumu už vnáša samotný svoj postoj za prirodzenosť, alebo jednoznačne proti. Ide teda o ovplyvnenie vlastnej sebainterpretácie.
Každá veda je ľudským dielom a tak výskum znakov ľudskosti je ovplyvnený samotným postojom toho, kto poznáva dané fakty. Okrem toho tým, že konkrétny človek dané fakty skúma už vlastne zasahuje do utvárania ľudskej prirodzenosti, ktorú poznáva či už ju poznáva na sebe samom, alebo na iných jedincoch. Prejavením záujmu o ich motiváciu, o samotný skutok o stupeň slobody a poznania ovplyvňuje samotný postoj sebeuvedomenia a sebainterpretácie vlastnej podstaty. Prirodzenosť človeka je možné poznávať z konkrétnych úkonov, ktoré človek koná v typických podnetoch. Ale samotný výskum je vlastne to, ako človek vidí a interpretuje seba a svoje konanie. Tým ale ovplyvňuje to čo si o sebe myslí a na základe toho to ovplyvňuje aj to čo následne robí, ako sa zachová. Tým sa vlastne mení objekt výskumu. Samotným výskumom sa mení jeho kvalita. Obraz človeka o sebe samom ovplyvňuje jeho správanie a konanie. To ako človek chápe seba samého ovplyvňuje to čo koná a ako reaguje a to zasa vplýva na jeho život a mení samotného človeka v jeho postojoch a reakciách. A tým človek determinuje vlastný postoj k sebe samému, ktorý sa opakovaním vtiera do jeho zvykov a reflexov, ktoré patria k jeho prirodzenosti, lebo k ľudskej prirodzenosti patrí aj to, čo človek získa podmienenými vplyvmi prostredia.
Žádné komentáře:
Okomentovat