,,Objektívny svet, ktorý pre mňa je, ktorý pre mňa bol a bude so všetkými svojimi objektmi, čerpá všetok svoj zmysel zo mňa samotného“.
Husserlova pozícia bola a je obviňovaná zo subjektívneho idealizmu. Husserl v pravom zmysle slova subjektívnym idealistom nebol. Existencia vonkajšieho sveta nie je podľa Husserla podmienená existenciou subjektu. Pritom Husserl nepopiera existenciu vonkajšieho sveta nezávisle od subjektu. Subjekt len dáva zmysel vonkajšiemu svetu, ale nerozhoduje o je o existencii či neexistencii. Vonkajší svet je podľa Husserla daný vo vedomí a človek ho poznáva iba v takej podobe, v akej mu je daný vo vedomí. Človek nepoznáva vonkajší svet taký, aký je mimo jeho vedomia. Poznanie nemá charakter bezprostredného vzťahu poznávajúceho subjektu a objektu. Cieľom poznávania je subjektívne zmocnenie sa ideálnej podstaty poznávacieho predmetu. Metódou poznávania je fenomenologická redukcia t.j. spôsob prenikania poznávajúceho subjektu k ideálnej (čistej) podstate poznávacieho objektu.
Antropologické zameranie Husserlovej fenomenológie
Husserl tvrdí, že človek akoby žil v 2 svetoch:
Žádné komentáře:
Okomentovat