1. R. Descarta

1. R. Descarta
2. I. Kanta
3. Brentana
1. V Descartovej filozofii považuje za inšpiračne dôležité ,,Cogito ergo sum“. Všíma si jeho chápanie myslenia (vymedzenie mysle) a taktiež Descartove názory na poznanie, ktoré sa uskutočňuje na úrovni ľudského vedomia.
2. Na Kantovi si všíma učenie o hraniciach ľudského poznania: ,,Čo je za hranicami ľudského poznania, to je nepoznateľné“.
3. Od Brentana Husserl priamo preberá učenie o intencionalite t.j. zacielenosti, zameranosti poznávajúceho subjektu na vnímaný objekt.
V Husserlovej tvorbe nachádzame 2 zamerania:
a) scientistické
b) antropologické
Východiskom Husserlovho filozofovania je predpoklad alebo presvedčenie, že svet človek môže poznávať, lebo svet je človeku daný prostredníctvom jeho vedomia.

Kríza európskej vedy
,,Svet nikdy nie je subjektu daný inak ako subjektívne. V subjektivite a zo subjektivity čerpá stále nové premeny z mysle“.