Fenomenológia (gréc. phainomenon – jav) patrí medzi najvýznamnejšie smery filozofie 20. storočia. Za jej zakladateľa sa považuje rodák z Prostějova na Morave Edmund Husserl. Fenomenológia mala spočiatku scientistické zameranie. Orientovala sa na problematiku gnozeológie, logiky a skúmala otázky teórie vedy. Až neskôr sa začala zaujímať o problematiku sociálneho bytia človeka, o problematiku ,,prirodzeného sveta človeka“. Okrem Husserla sa o rozvoj fenomenológie pričinili títo stupenci: Eugen Fing, Ludvig Langrike, Roman Ingarden, Ján Patočka a iní.
Edmund Husserl (1859-1938)
Pôvodne vyštudoval matematiku a psychológiu. Pôsobil v Nemecku. Kvôli židovskému pôvodu mal v Nemecku veľké problémy (zbavili ho akademických funkcií, zakázali mu navštevovať knižnicu).
Hlavné filozofické diela: ,,Logické skúmania“, ,,Filozofia aritmetiky“, ,,Idey čistej fenomenológie“, ,,Kríza európskej vedy a transcendentálna fenomenológia“.
Ideové a inšpiračné zdroje Husserlovej fenomenológie
Husserl ideovo nadväzuje najmä na učenie 3 filozofov:
Žádné komentáře:
Okomentovat