SPÔSOBILOSŤ A KOMPETENCIA DIAGNOSTIKOVANIA V TRIEDE

SPÔSOBILOSŤ A KOMPETENCIA DIAGNOSTIKOVANIA V TRIEDE
Aby diagnostická práca učiteľky bola profesionálnou a odbornou činnosťou, vyžaduje si diagnostické zručnosti a spôsobilosť túto činnosť vykonávať.
V angličtine sa stretávame s termínom competence in classroom enqiury. (Pollard, 1998, s. 14), čo znamená spôsobilosť vyšetrovania v triede (triedneho šetrenia teda diagnostikovania. V najširšom chápaní tohto pojmu možno rozlišovať tri základné druhy spôsobilostí, schopností alebo zručností ako etapy diagnostickej činnosti:
1. spôsobilosť získavať informácie,
2. spôsobilosť analyzovať informácie,
3. spôsobilosť hodnotiť informácie.
Tieto spolu, ako neoddeliteľná štruktúra zručností a spôsobilostí spolu s učiteľkinou odbornosťou utvárajú diagnostickú kompetenciu. Je to náročná a vysoko odborná a zodpovedná činnosť s výraznými požiadavkami na etiku, pretože od nej sa odvíja zvyšovanie učiteľskej spôsobilosti, ale závisí od nej aj pedagogické rozhodovanie o deťoch v triede. Vždy má tri dimenzie (Kasáčová, 2002), ktoré pred neho kladú dilematické otázky:
 osobnostnú – to znamená, že učiteľ chce a má vôľu získavať, analyzovať a hodnotiť informácie s cieľom zlepšiť svoju pedagogickú prácu – či je a chce byť reflexívnym (diagnostikujúcim) profesionálom,
 odbornú – to znamená že učiteľ pozná a je schopný používať a rozvíjať nástroje pedagogického diagnostikovania – diagnostické metódy a vie ich výsledky využiť na skvalitnenie a rozvoj pedagogickej činnosti – či vie a dokáže byť reflexívnym - diagnostikujúcim profesionálom,
 etickú – to znamená, že učiteľ si je vedomý etických zásad a noriem pri využívaní informácií o žiakoch, je objektívny pri ich analyzovaní a spravodlivý pri ich hodnotení – či sa môže pokladať za reflexívneho – diagnostikujúceho profesionála.