AKTUÁLNE OTÁZKY POROVNÁVACEJ PEDAGOGIKY

6. AKTUÁLNE OTÁZKY POROVNÁVACEJ PEDAGOGIKY
PRISTUPY A METÓDY POROVNAVACEJ PEDAGOGIKY
Pri rozbore a komparácii pedagogických javov sa v histórii uplatňovali a aj dnes uplatňujú viaceré prístupy. ktoré sú pre výskumníkov aj metodologickymi východiskami a preto ovplyvňujú výskum i jeho závery. Podľa nich môžu byť teda zistené pedagogické javy rôzne interpretované:
1. historicko-filozofický prístup a národný prístup sa uplatňoval v starších prácach, predstavuje popis vývoja a poňatie daného javu, resp. národných špecifík v jednotlivých vzdelávacích sústavách. Od 60-tych rokov sa objavujú pokusy o systemizáciu metodológie porovnavania (ako porovnávať'), tento prístup sa ukazuje ako nepostačujuci a začína sa uplatňovať' rad ďalších prístupov z iných vied najmä sociológie, ekonómie, etnografie...
2. problémový prístup - výskumník si zvoli tému, analyzuje ju tak, aby sa ukázali rôzne, čo najreprezentativnejšie formy. v ktorých vybraný problém existuje vo vzdelávacích systémoch. Holmes pri tomto prístupe stanovuje 8 krokov: 1. vyber problému, 2. identifikácia možných riešení, 3. reflexia problému, vyplývajúca zo snahy o jasnejšiu formuláciu, 4. analýza kontextu problému, 5. rozvíjanie hypotéz pri výbere riešenia, 6. testovanie hypotez. 7. vytváranie záverov, 8. znovupreskúmanie procesov
3. kontextuálny prístup - (King) predpokladá skúmať školstvo v jednotlivých krajinách z hľadiska špecifických kultúrnych prostredí v ktorých existuje. Preto nemôže existovať' univerzálne odporúčanie, ako veci riešiť', ale musí byť podriadene novému kontextu, v ktorom sa ma uskutočniť v praxi. Vyžaduje systematicky popis a analýzu všetkého, čo súvisí so vzdelaním v danej kultúre. V súčasnosti sa uplatňuje čoraz častejšie princíp úplného spoločenského kontextu, t. j. porovnávacia analýza musí byť uskutočnená v sociálnom, ekonomickom, demografickom, politickom a inom kontexte súčasne, pričom je nutné rozlišovať rétoriku zámerov a skutočné výsledky.
4. klasifikačný prístup - zahrnuje nejakú teóriu, metódu, alebo hypotézu o významných znakoch objektu (zhrnutie znalosti o tomto objekte) a vytváranie jeho kategórii (triedenie). Treba vždy nájsť najvyznamnejšie kritériá pre klasifikáciu, čo môže byt' obťažné, pretože pri inom kritériu delenia môže vzniknúť' iná klasifikácia. Kvalitatívna klasifikácia len podľa nejakej jednej kvality môže byt' aj násilná a nepresná, pod všeobecné kategórie môže patriť mnoho odlišných javov, treba preto ďalej a presnejšie klasifikoval.