Zásady pozorovania
- Presne vymedziť, čo chceme pozorovať
- Pozorovanie musí smerovať k čo najvšestranejšiemu poznaniu dieťaťa.
- Dlhodobosť pozorovania, aby sa vylúčili uzávery z náhodnosti niektorých vyskytujúcich sa javov.
- Zacielenosť pozorovania, znamená sledovať konkrétne prejavy a vedieť ich odlíšiť od menej podstatných
- Presnosť zaznamenávania pozorovania znamená, že je žiadúce vedieť presne formulovať, evidovať a registrovať údaje získané v priebehu pozorovania
Niektoré problémy pozorovania
Pozorovanie môže byť nepriaznivo ovplyvnené a jeho výsledky môžu byť skreslené týmito činiteľmi a okolnosťami.
1. Stereotypizácia - tendencia vtesnať dieťa do istej zaužívanej schémy. Ak je podľa tejto schémy obraz neúplný svojvoľne sa doplní.
2. Analogizácia - tendencia posudzovať rovnaké prejavy detí podobne ( analogicky ), hoci môžu mať rôznu príčinu.
3. Povrchnosť a všeobecnosť pozorovania - nepostrehnutie podstatných vlastností detí, predčasná interpretácia výsledkov. Treba presne rozlišovať medzi objektívne zistenými faktami a medzi interpretáciou výsledkov pozorovania. Ak objektívne pozorujeme, že dieťa je v určitej časti výchovno - vzdelávacieho procesu pasívne, pomalé... to neznamená, že je lenivé. Uvedené prejavy môžu svedčiť o únave, nezáujme a pod.
Žádné komentáře:
Okomentovat