Marx ako materialista odmieta učenie o prvotnosti ideálneho resp. duchovného princípu všetkého jestvujúceho. Odmieta aj Hegelove učenie o absolútnej idey, čo vyjadril slovami: „Pre Hegela je proces myslenia, ktorý pod menom idea premieňa demiurgom t.j. tvorcom skutočnosti...U mňa naopak ideálno nie je nič iné ako materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené“. (citát je z doslovu k druhému vydaniu „Kapitálu“). Marx uznával prvotnosť hmoty (prírody) pred duchom (vedomím). Marx bol materialistický monista. Podľa neho všetko jestvujúce vzniklo z jedinej podstaty a tou podstatou je vyvíjajúca sa hmota. Hmota má príčinu sama v sebe (causa sui). Hmota podľa Marxa jestvuje jedine v pohybe, v priestore a v čase.
Marxove názory na poznanie (Marxova gnozeológia).
V názoroch na poznanie Marx nadväzuje na novoveký racionalizmus a emirizmus. Na procese poznania sa podľa Marxa nepodieľajú len zmysly a rozum, ale tiež ľudská skúsenosť. Kritériom pravdivosti poznania je prax. Proces poznania začína na úrovni zmyslového vnímania. Prostredníctvom zmyslov dochádza k nášmu spojeniu s vonkajším svetom. Predmety vonkajšieho sveta sa odrážajú v našich zmysloch, pričom sa vytvárajú zmyslové pocity a vnemy. Tieto zmyslové pocity a vnemy sa ďalej spracúvajú na úrovni ľudského vedomia a to v procese myslenia. Myslenie t.j. poznávacia činnosť, ktorá sa uskutočňuje pomocou pojmov. Pojmy sú v ľudskom vedomí fixované prostredníctvom jazyka.
Žádné komentáře:
Okomentovat