Marx zdôrazňuje, že človek je prírodnou a sociálnou bytosťou. Súčasne dokladajú to aj tieto jeho tvrdenia:
1. „Človek nie je abstraktná bytosť tróniaca niekde mimo tohto sveta. Človek t.j. svet človeka, štát, spoločnosť“.
2. „Ľudská podstata nie je nijaké abstraktum imanentné jednotlivému indivíduú...Vo svojej skutočnosti je to súhrn spoločenských vzťahov“.
Z týchto Marxových názorov jasne vyplýva, že človek má sociálnu spoločenskú podstatu. Marx však vyjadril aj názory, z ktorých vyplýva, že človek je tiež prírodnou bytosťou. Vyplýva to napr. z týchto jeho názorov: „Človek je rodová bytosť, ako taký žije z prírody, príroda je jeho telom, s ktorým musí ostať spätý nepretržitým procesom, aby nezomrel. Človek je časťou prírody... Fyzický a duševný život človeka súvisí s prírodou“. Zároveň Marx zdôrazňoval, že človek je „vedomou bytosťou“ čo znamená, že si uvedomuje sám seba, utvára sa svojím myslením i svojou prácou. Práca to je cieľavedomá a uvedomená činnosť človeka. Človek t.j. podľa Marxa bytosť, ktorá má všestrannú podstatu. Túto všestrannú podstatu si človek osvojuje všestranne, t.j. prostredníctvom všetkých svojich vzťahov ku skutočnosti i k sebe samému. Človek si svoju podstatu osvojuje nielen prostredníctvom videnia, počutia, hmatania, ale aj prostredníctvom myslenia, cítenia, chcenia, milovania i utrpenia. Človek je podľa Marxa v stave neustáleho „stavania sa“ (stávame sa tým, čím sme).
Žádné komentáře:
Okomentovat