Morálku chápal ako historický a spoločenský jav t.j. ako súbor istých noriem, ktoré vznikli na určitom stupni historického vývoja spoločnosti. Morálka nemá transcendentálny pôvod. V morálnych normách sa odrážajú záujmy vládnucej triedy napr: Nepokradneš! V tejto morálnej požiadavke sa odráža záujem tých, ktorí niečo vlastnia. Morálka má podľa Marxa triedny charakter. Marxovi sa vyčíta, že neodsudzoval násilie, ale dokonca sa snažil zdôvodniť násilie a triednu revolúciu.
POKLASICKÁ BURŽOÁZNA FILOZOFIA
Takto označujeme európsku filozofiu, ktorá sa rozvíjala v druhej polovici 19. storočia. Táto filozofia sa rozvíjala v 2 líniach.
1. scientistická (lat. scientia – veda). Táto línia je orientovaná na vedu, vedecké poznanie, metodologické otázky a pod. Do scientistickej línie patrí:
a) novokantovstvo
b) pozitivizmus
2. antropologická (gréc. antropos – človek). Táto línia je orientovaná na človeka. Do antropologickej línie patrí:
a) filozofia života
b) voluntarizmus
Žádné komentáře:
Okomentovat