Zvláštnu skupinu v dejinách inkvizície tvorí španielska inkvizícia, ktorú zriadil roku 1487 s povolením pápeža Sixta IV. španielsky kráľ Ferdinand II. Aragónsky a kráľovná Izabela Kastílska. Cieľ tejto inkvizície bol viac politický než náboženský. Mnohí pokrstení mohamedáni a židia (maráni) sa dostávali do vysokých štátnych a cirkevných služieb. Hoci navonok vystupovali ako kresťania, v podstate ostali pri svojom náboženstve. Pre španielsku korunu boli nebezpeční, preto úlohou tejto inkvizície ich bolo vyhľadávať. Španielska inkvizícia pri vyšetrovaní spolupracovala so svetskou vrchnosťou, alebo ňou povereným súdom, aj keď nebola podaná žaloba.
Roku 1542 Pavol III. založil nový cirkevný úrad Sanctum Officioum – celým názvom Sväté ofícium pre univerzálnu inkvizíciu. Tento úrad zložený z kardinálov mal bdieť nad čistotou viery, vyhľadávať hriešnikov a trestať ich. Už v roku 1543 vydal Pavol III. zoznam zakázaných kníh, ktoré vôbec nemali katolíci čítať, tzv. Index Librotum prohibitorum, čím sa legalizovalo ničenie týchto kníh. Katolík mohol čítať tieto knihy výhradne s povolením biskupa. Na hranici tak skončilo mnoho vzácnych diel, ktoré nemali náboženský charakter. (Historická revue 1/2001, roč. XI., s. 7)
Žádné komentáře:
Okomentovat