Malleus maleficarum

Malleus maleficarum sa skladá z troch dielov. Prvé dve diely predstavujú súborné zhrnutie všetkých oficiálnych názorov na údajné zločinný charakter čarodejníctva. Čitateľ je zoznámený so všetkými možnými druhmi čarodejníctva.

V týchto dieloch nájdeme rôzne „poučné príbehy zo života“. Autori sa domnievali, že predstieranou konkrétnosťou prispejú k zvýšeniu vierohodnosti svojho tvrdenia o potrebe bojovať proti zločinu čarodejníctva. Tretí diel je v podstate kriminálnym kódexom. Je to podrobný návod na prípravu, zahájenie a vedenie inkvizičného procesu s osobami podozrivými s čarodejníctva. Členovia inkvizičného tribunálu tu boli inštruovaní k neľútostnému postupu proti obžalovaným. Najhroznejšie sú v knihe vysvetlenia, ktoré ospravedlňujú tieto postupy.
Na rozdiel od väčšiny starších autorov, ktorí sa zaoberali čarodejníctvom, usporiadali Institoris a Sprengner celú interpretáciu tak, že do popredia vystúpila jasná snaha prisúdiť čarodejníctvo prevažne ženskému pokoleniu. Materiál čerpali z biblie a cirkevných otcov. Pripomínajú výroky ako „ žena je trpkejšia ako smrť; „ čo iného je žena ako nepriateľka priateľstva a trest, ktorému nemožno uniknúť, nutné zlo, prirodzené pokušenie, sladko chutnajúca škoda, zlo prírody premaľované peknou farbou“ atď.

Kladivo zdôrazňuje, že ženám chýba fyzická sila, preto hľadajú pomocníka v diablovi. Rýchlejšie podľahnú pochybnostiam, viery v Boha sa vzdávajú rýchlejšie ako muži.
Je zaujímavé, že autori sa nesústreďovali na „čarodejnícky sabat“ ako to robili ich predchodcovia, ale svoju pozornosť obrátili na maleficium. To je v podstate označenie a hromadný pojem pre väčšie množstvo následkov z tzv. „škodlivého čarovania“ (zabíjanie ľudí a zvierat, ničenie ľudských a zvieracích plodov vo vnútri tela matky, vyvolávanie chorôb, odnímanie mlieka kravám, ničenie úrody na poliach a v záhradách, vyvolávanie poveternostných kalamít, vyvolávanie impotencie u mužov a neschopnosť otehotnieť u žien...). Proti pochybovačom vytýčili autori hrozbu : „ Haeresis maxima est opera maleficarum non credere – Neveriť v činnosť čarodejníc je najväčšie kacírstvo “

Kladivu na čarodejnice pripadla rola viac-menej súkromnej publikácie, preto v rímskej cirkvi nedosiahlo formálne moc zákona a zostalo len subsidiárnym právnym prameňom. Aj napriek tomu sa táto kniha stala zdrojom nevýslovného nešťastia, pretože mnoho členov súdnych tribunálov (aj katolíci aj protestanti), hľadali na stránkach Kladiva poučenie a návod, ako si z obvinenými osobami najlepšie počínať. (Šindelář, B., 1986, s. 32 – 40.)