Roku 1184 pápež Lucius III. vydal bulu Ad abolendam , ktorou začal biskupskú inkvizíciu a ktorou sa vyhlasovalo, že každý biskup bude pátrať vo svojej diecéze po kacíroch.
V roku 1198 bol za pápeža zvolený Lothar Conti, ktorý ako pápež prijal meno Inocent III. Ako pápež podnikol kroky, aby zlepšil kvalitu a morálne správanie kléru a aby sa zachovávali morálne predpisy v kláštoroch.
Keďže podporoval evanjelickú chudobu, ktorú hlásali určité heretické skupiny, podarilo sa mu niektoré z nich získať na svoju stranu (napr. humiliátov z Lombardska). Proti kacírstvu podnikal rázne kroky a vyhlásil ho za najvyššiu zradu boha. V roku 1215 zahájil IV. lateránsky koncil, ktorým položil základy inkvizičným súdom. Nachádzali sa tu zástupcovia krajín, ktoré nikdy predtým svojich zástupcov nevyslali. Z kráľovstiev poľského, českého a uhorského. Veľká časť z uznesení tohto koncilu sa stala platnou súčasťou cirkevného zákonodarstva. Jeho nástupcovia na pápežskom stolci predovšetkým Gregor IX. ho potom len rozširovali a nadväzovali na základy, ktoré položil Inocent III. a jeho koncil.
Ako „otec inkvizície“ vošiel do histórie pápež Gregor IX. (synovec Inocenta III.) Biskupom nariadil zobrať si na pomoc proti heretikom ľudových kazateľov. Bol prvým z cirkevnej hierarchie, ktorý oficiálne súhlasil so smrťou heretika upálením – roku 1231 vydáva inkvizičnú bulu Excommunicanus , ktorá dovoľuje potrestať vinníka smrťou. V roku 1232 zriadil pápežskú inkvizíciu, ktorá súdila iba delikty proti viere. Neprijímala anonymné obvinenia a svedkovia museli svedčiť pod prísahou. Takto neponechal vyhľadávanie kacírov štátnym úradníkom, ktorí sledovali svojím opatrením proti kacírom isté politické ciele (tie im boli častokrát bližšie ako náboženské ).
Ďalšia inkvizičná bula Inocenta IV. Ad exstirpandum z roku 1252 bola zhrnutím predchádzajúcich nariadení voči heretikom. Dovoľovala mučenie ako prostriedok na zistenie viny, ktoré sa však nesmelo aplikovať na deti a na tehotné ženy, nesmelo viesť k zmrzačeniu a nemalo byť použité dvakrát v tom istom prípade. Je dôležité, že priznanie vyslovené počas mučenia, muselo byť nasledujúceho dňa zopakované bez donucovania, inak bolo považované za neplatné. (Historická revue 5/2003, roč. XIV., s. 15 – 16)
Žádné komentáře:
Okomentovat