Pred voľbami

Pred voľbami, ktoré sa v novej ČSR odohrali 26. mája 1946 boli v Čechách najsilnejší komunisti a na Slovensku zasa demokrati. Z dôvodu posilnenia pozícií komunistov Husák navrhoval, aby tí členovia bývalej HSĽS ktorí nemajú fašistickú minulosť vytvorili novú kresťansko sociálnu politickú stranu, ktorá by na Slovensku odobrala hlasy komunistom. Demokrati keďže si tohto rizika boli vedomí ponúkli týmto ľuďom lukratívne miesta na svojej kandidátke. Podpísali s nimi 31. marca tzv. aprílovú dohodu, čím sa dohodli, že nová strana nevznikne. Nakoniec voľby v Čechách vyhrali komunisti, ktorí získali 40% hlasov a na Slovensku demokrati, ktorí dostali 61% hlasov.. Tretia pražská dohoda z 27.júna 1946 bola reakciou českých politických strán a KSS na víťazstvo demokratov na Slovensku. KSČ a KSS, ktoré dovtedy obhajovali postavenie slovenských orgánov, teraz chceli využiť príležitosť na pomstu. Podľa tretej pražskej dohody výkon štátnej moci na Slovensku mali robiť priamo ministri ústrednej vlády a povereník im mal byť zodpovedný.
Po voľbách 1946 slovenskí demokrati za víťazstvo draho zaplatili. Predstavitelia KSČ a KSS sa snažili ako už bolo spomínané demokratov skompromitovať. Jednou z možností diskreditácie demokratov bolo odsúdenie a poprava J. Tisza, ktorá sa uskutočnila 18. 4. 1947. K rozkolu v DS a odtrhnutiu ľudáckeho krídla však nedošlo. Štátna bezpečnosť ovládaná komunistami vykonštruovala spojenie medzi emigrantami spojených s fašistickm Slovenskom napr. Ďurčanským a predstaviteľmi DS. Podľa tohto scenára mali predstavitelia DS spolu s nimi opätovne chcieť vytvoriť slovenský štát. Ich plány sa mali uskutočniť po vypuknutí novej svetovej vojny, ktorá mala vzísť zo vzrastu napätia medzi východným a západným blokom, ktoré sa zvykne nazývať studená vojna. V septembri prešla na verejnosť správa, že na Slovensku vypuklo protištátne sprisahanie. Bezpečnosť zatkla asi 700 osôb medzi nimi generálni tajomníci DS Ján Kempný a Miloš Bugár. Podozrivými sa stali aj predseda Letrich a podpredseda vlády za DS Ján Ursíny. Komunisti na základe odhalenia sprisahania žiadali úplný zákaz DS alebo jej radikálnu zmenu politiky. Kríza vo vláde vzniknutej po voľbách 1946 sa naplno začala prejavovať začiatkom februára 1948. Jej dôvod boli kroky ministra vnútra Václava Noseka, ktorý začal do policajného zboru dosadzovať komunistov. Pravicové strany najmä demokrati ale aj lidovci chceli, aby svoje kroky zdôvodnil, lenže Nosek sa prestal zúčastňovať zasadnutí vlády. Tak sa pravicové strany 13. 2. dohodli, že ak nezmení politiku podajú demisiu. V 25 člennej vláde bolo čistých komunistov menej a tak dúfali, že ak podajú demisiu všetci pravičiari musia byť vypísané nové voľby. 20. 2. podalo demisiu 12 ministrov demokratickej, národnosocialistickej a lidovej strany demisiu. Sociálni demokrati demisiu nepodali a keď videli že vláda nepadne a môže byť doplnená začali zrazu tlačiť na predsedu vlády Gotwalda, aby ju prezident neprijal. Ten však po hrozbou, že ZSSR je ochotný pomôcť slovenským komunistom vojensky naliehal na Beneša, aby ju prijal a doplnil vládu.