Nová vláda

Nová vláda musela riešiť problémy obnovy hospodárstva, národnostné otázky a národnostné problémy. Hospodárstvo dosahovalo len 36% z predvojnového výkonu a tak bola zavedená pracovná povinnosť pre mužov od 16 do 55 a ženy od 18 do 45 rokov. Zahraničnú pomoc na potraviny a lieky poskytla asi vo výške 13 miliárd ČS korún organizácia spojených národov pre pomoc a obnovu UNRRA. Veľmi bolestivým krokom vlády bola aj menová reforma. Okrem toho, že v novej ČSR platilo 6 mien problém bol aj so vzťahom Slovenskej a českej koruny. Ich kurz bol 1:3. Slovenskí ekonómia a najmä Ing Tvarožek presadzovali reformu podľa tohto kurzu ale nakoniec vyhral návrh 1:1 takže lepšie obišli česi. Vláda dala prísľub, že po vojne bude investovať viac peňazí do Slovenského hospodárstva. Ekonomická obnova mala byť uľahčená zahraničnou pomocou. Tú umožňoval plán Georga Marshalla, pričom išlo o pôžičku európskym krajinám. ČSR ho najprv chcelo, no potom od neho na nátlak Moskvy ustúpilo. Tým sa Československo úplne uzavrelo pred západom. Vzájomný vzťah slovenského a českého národa bol v košickom vládnom programe z 5. 4. 1945 upravený tak, že slovensko má byť spravované SNR, ktorá si vytvorí vlastný zbor povereníkov a na tomto území bude mať vďaka nemu rozsiahlu zákonodárnu a výkonnú moc. V čechách však nič podobné vzniknúť nemalo a tak vznikol asymetrický model správy štátu. Už od roku 1945 sa však sľúbené právomoci SNR a zboru povereníkov začali okliešťovať. Začalo sa tak prvou pražskou dohodou z 2. júna 1945. Táto sa vôbec nevenovala presnému vymedzeniu kompetencií SNR a najpodstatnejšie bolo, že zbor povereníkov nemal byť už zodpovedný len SNR, ale ústrednej vláde. V druhej pražskej dohode z 11. apríla 1946 sa oslabili rozhodovacie právomoci SNR pri vymenovaní vysokých štátnych úradníkov, profesorov a sudcov. Osnovy rozhodnutí SNR a zboru povereníkov mali byť prerokované vopred s príslušným ministerstvom v Prahe.