K ďalším trendom vnímania súčasnej etiky patrí rozličné množstvo starších aj súčasných a moderných koncepcií, ktoré sú postavené poväčšine na tom, ako vnímajú a prijímajú pôvod noriem ktoré prisudzujú ľudskému konaniu istú etickú a morálnu hodnotu.
Zmena postoja k ľudskej prirodzenosti. Súčasná moderná nekresťanská ale v istých prípadoch aj moderná kresťanská filozofia odmieta prijať koncept Tomášovského chápania či podelenia etiky a morálky. Odmieta prijať etiku len ako filozofickú disciplínu a morálku ako disciplínu stojacu na nadprirodzenom rozmere Božieho zjavenia.
Taktiež v koncepcii etiky založenej na prirodzených poznávacích schopnostiach ľudského rozumu je pre niektoré smery pomerne ťažké prijať akýsi nadprirodzený zásah do hodnotenia morálnej a etickej kvality ľudských skutkov cez koncepciu prirodzeného morálneho zákona. V mnohých prípadoch moderné koncepcie morálky a etiky odmietajú pojem a existenciu prirodzeného mravného zákona ako istej formy vrodenej a teda bezpodmienečne nutne akceptovateľnej etiky, vloženej do prirodzenej kvality ľudského bytia, do jeho ľudskosti. Táto nevyhnutná stránka ľudskej prirodzenosti je tým postavená za skutočnosť, ktorá je pre všetkých ľudí rovnaká a nemenná, odhliadnuc od výchovného procesu, ktorý schopný formovať ľudskú prirodzenosť do nových kvalít, ale ktorý ju nedokáže podstatným spôsobom meniť ani rušiť.
Žádné komentáře:
Okomentovat