Je to nadaný matematik a prírodovedec, ale obracia sa k filozofii, lebo, ako sám hovorí: „človek musí poznať seba samého.“ Nejedná sa však o čisté filozofovanie (tzv. rozumovanie) - „Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov a nie Boh filozofov a učencov“
Satiricky a vtipne kritizuje jezuitov (radšej anonymne);
Na konci života odchádza do kláštora (umiera v bolestiach);
Hlavné (aj keď nedokončené) dielo: „Penseés“ (pôvodne to malo byť dielo „Apológia kresťanskej viery“)
Pascal sa nám javí ako akýsi pútnik, ktorý neustále hľadá Boha. trápi absencia priamych dôkazov o existencii Boha. . Vo svojich myšlienkach sa skúsenosťami viery vyrovnáva práve s týmto faktom.
dielo: “Panseés” rieši dva okruhy problémov:
1. problém biedy a veľkosti človeka - paradox
2. problém rozumových dôkazov viery v Boha
„Konečné sa zničí v prítomnosti nekonečného a stáva sa čírim nič.“
Myšlienka dvojitej nekonečnosti - makro a mikrokozmu - úbohosť a ničotnosť človeka, ktorý sa vznáša medzi dvomi priepasťami nekonečna a ničoho;
„Akákoľvek dôstojnosť človeka spočíva v myslení.“ - človek je trstinou - ale „mysliacou trstinou“;
Žádné komentáře:
Okomentovat