(existencia ľudskej subjektivity) sa robí merítkom samého seba a všetkého ostatného sveta a diania, objektivitu ktorého takto popiera.
- Subjektivizmus sa prejavuje celkom zreteľne v jeho etike.
- je to etika “ambiguity“
- neuznáva žiadnu objektívnu zákonitosť a žiadne hodnoty, ktoré by mohli byť odtiaľ odvodené. Hodnota nie je nič iné, iba zmysel, ktorý si volí subjektivita celkom slobodne.
- vystupujú u neho pesimistické pocity absurdnosti, presýtenosti a hnusu.
- Sartrova ontológia je vyjadrená v diele: „Bytie a ničota“ - platí to isté, čo pre Heideggerovu: pokus o hľadanie tretej cesty končí v subjektívnom idealizme.
- Ničota nemá miesta v bytí „o sebe“, ale v ľudskom konaní a správaní sa.
- „Byť o sebe“ i „pre seba“ svojim začiatkom a konečným cieľom, to je zmysel ľudského života. Ale vtedy by človek bol bohom, boha však podľa Sartra niet a tak človek okrem seba nič iného nenachádza, je opustený (délaissé) a osamotený vo svojej ničote a topí sa v absurdnosti svojej vlastnej existencie.
53. Martin Buber
- existencialista, sionista, preložil Bibliu
- dielo: „Ja a ty“ – vzťah mňa k Bohu (nazýva Ho „ONO“), medziľudské vzťahy
Žádné komentáře:
Okomentovat