Ján Kollár (1793 – 1852)
- prechod od osvietenstva k idealizmu
- študoval v Jene, farár v Pešti, profesor vo Viedni
- v jadre – racionalista : „Kázne a reči“
- filozofické dielo: „O literárnej vzájomnosti...“ – filozofia slovanských dejín
- vplyv Herderovej filozofie – ideál humanity, vzájomnosť Slovanov (nie politické, náboženské zjednotenie, ale spoločné duchovné – literárne dielo)
- niekoľko stupňov Slovanov (Slovan 1. Stupňa má vedieť 4 nárečia)
- Slováci sú nárečím i geograficky v strede, Tatry sú kolískou Slovanstva
- každý kmeň si má zachovať individuálnosť
- je prvým filozofom národných dejín, na neho nadviazali štúrovci
Karol Kuzmány (1806 – 1866)
- prvý slovanský estetik
- má krasovedné pojednania
- cieľ filozofie je uvedomiť si príčiny a ciele duchovného života
- pomáha zobúdzať sa národnému duchu
- má na zreteli národ - treba kriesiť nielen vedeckou, ale aj krásnou literatúrou
- krásno: naturalistický (krása prírody) a idealistický smer (ideál krásy)
- on sa kloní k druhému
- duša je nerozdielna, prejavuje sa v troch činnostiach: poznávacia (pravda) – vedie k vede, cítiaca (krása) – vedie k umeniu, chtiaca (dobro) – vedie k náboženstvu
- všetko vyvrchoľuje v mravnej dokonalosti a tá v náboženstve
- básnik, hymnológ (Kto za pravdu horí)
Žádné komentáře:
Okomentovat