Domáci a zahraničný odboj.

Domáci a zahraničný odboj.
Už po vyhlásení slovenského štátu a vytvorení protektorátu Čechy a Morava sa v Čechách i na Slovensku formuje odboj proti danému stavu. Bol zahraničný i domáci. Zahraničný sa formoval najprv v Paríži, neskôr po dobytí Francúzska v Londýne. Tu bol vytvorený Československý národný výbor, ktorý ako vedúce centrum zahraničného odboja získalo vďaka Benešovi uznanie od britskej vlády a začal sa považovať za dočasnú československú vládu v roku 1940. Z ďalších osobností tu pôsobili Milan Hodža a Štefan Osuský. Beneš presadzoval čechoslovakizmus a predvojnový centralizmus. Ďalšie centrum zah. Odboja bolo v Moskve, kde sa sústredili československí komunisti na čele s Klementom Gotwaldom. Na podnet komunistov uznala vláda ZSSR 18.7. 1941 československú exilovú vládu v Londýne.
Zo ZSSR boli na slovensko deportovaní ľudia, ktorí u nás zakladali partizánske skupiny. Jedna z takýchto skupín pod menom „Družina Janka Kráľa vznikla v malých karpatoch v roku 1942.Známa bola aj jánošíkovská Družina z toho istého roku, ktorej vedúcim vo vihorlatských vrchoch sa stal Ján Boroš z Vinného. Okrem vojenských veliteľov posielaných z Ruska mali dôležitú úlohu aj politickí komisári, ktorí vytvárali medzi obyvateľstvom prosovietske nálady. V domácom odboji na Slovensku boli v prvých rokoch vojny odbojné skupiny. napr. Flóra, Demenec, Justícia, Obrana národa a i. V rámci domáceho odboja existoval odboj komunistický, (Gustáv Husák, Karol Šmidke, a Ladislav Novomestský – po vojne predpokladali vznik Československej republiky podľa vzoru ZSSR. a národno – demokratický (Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Jasko)-chceli obnovenie demokratickej československej republiky. Komunistický tvorila ilegálna sieť budovaná Kss, ktorá od januára 1940 vydávala ilegálne noviny Hlas ľudu.