13. 12. 1943

Aj preto 13. 12. 1943 podpísal ČS – ZSSR spojeneckú zmluvu, lebo dúfal, že po vojne sa ZSSR a západ budú vzájomne približovať. Už tu však náš budúci štát priblížil k totalite. Pripustil tak ako chcel Stalin, aby zmluva vstúpila do platnosti ihneď nie až po ratifikácii parlamentom a aby bola platná nie 5 ale až 20 rokov. Už v 44 sa začínajú deliť sféry vplyvu a my sme sa priklonili na stranu ZSSR. Rokovania medzi moskovským a londýnskym centrom prebiehali v Moskve, čo len posilnilo našu orientáciu. SNR prijala 1. 9. 1944 Deklaráciu SNR, kde žiadala usporiadanie štátu na princípe rovný s rovným, aj keď termín federácia nebol použitý. Na moskovskom rokovaní sa však prijala myšlienka, že slováci za národ budú uznaní, ale svoje úrady, autonómiu zatiaľ mať nebudú. Právomoci nad územím SR bude mať SNR. Ohľadom budúceho pol. systému sa dohodlo, že oficiálne bude povolených 6 strán:československá strana národno – socialistická, československá strana lidová, KSČ a československá sociálno demokratická strana, (tie budú pôsobiť v čechách) na slovensku to bude demokratická strana a KSS. Všetkých 6 strán bude združených v jednom spoločenstve – Národnom fronte a jeho vytvorenie sa zvykne považovať za ďalší krok k totalite v ČSR. Navonok musia všetky strany vystupovať jednotne a prípadné nezhody si predebatujú medzi sebou. Zákonodárnu moc bude mať parlament, ktorý vznikne demokratickými voľbami v roku 1946. Dovtedy bude túto úlohu plniť dočasné národné zhromaždenie s 300 členmi z každej strany 50. Toto začalo fungovať až 28. 10. 1945. Od mája do októbra mal úlohu zákonodárcu plniť Beneš, vydávaním dekrétov, ktoré potom dočasné zhromaždenie ratifikovalo a získali povahu zákonov. 3 apríla priletel do KE Beneš a 5 apríla 1945 pricestovala so svojim programom na slovensko nová vláda na čele so sociálnym demokratom Zdenkom Fierlingerom. Keďže až 9. mája 1945 bola oslobodená Praha tak v polovici mája sa vláda presunula do Prahy. Nová vláda musela riešiť problémy obnovy hospodárstva, národnostné otázky a národnostné problémy. Hospodárstvo dosahovalo len 36% z predvojnového výkonu a tak bola zavedená pracovná povinnosť pre mužov od 16 do 55 a ženy od 18 do 45 rokov.