Prvý spôsob skúmania dejín Hegel ilustruje na Herodotovi a Tukydidovi. Najdôležitejší je 3. spôsob skúmania dejín, ktorý označujeme ako „filozofické dejepisectvo“. „Filozofické dejepisectvo“ alebo „filozofia dejín“ neznamená podľa Hegela nič iné, než mysliace skúmanie týchto dejín. Dejiny ľudstva Hegel chápe ako proces, v ktorom dochádza k uvedomovaniu si slobody. Doslova píše: “Svetové dejiny sú napredovaním v uvedomovaní si slobody“. Pritom dodáva, že svetové dejiny sa odohrávajú na pôde duchovnej. Pripúšťa, že aj fyzická príroda zasahuje do dejín no zároveň zdôrazňuje, že podstatným v dejinách je duch a jeho vývoj, lebo iba duch je „bytím pri sebe samom“, iba duch má „vedomie o sebe samom“, iba duch vytvára sám seba a „robí zo seba to, čím je o sebe“. Substanciou takto chápaného ducha je sloboda. Proces uvedomovania si slobody v dejinách prešiel podľa Hegela 3. etapami:
1. etapa orientálna alebo azíjska. V tejto etape je uvedomenie si slobody slabé, preto v tejto etape prevláda otrokárstvo (ľudia sú otrokmi). Slobodným je iba jeden človek t.j. – despota, tyran a pod.
2. etapa antická alebo grécko– rímska. V tejto etape si slobodu uvedomuje už skupina ľudí a preto je aspoň skupina ľudí slobodnou. Svedčí o tom tzv. otrokárska demokracia.
3. etapa kresťansko–germánska. V tejto etape si človek uvedomuje, že je slobodný ako človek, že človek je slobodný ako taký. K tomuto vedomiu slobody dospeli podľa Hegela až germánske národy a to vďaka kresťanstvu (Slovanov Hegel zaraďoval medzi tzv. nehistorické národy). Významné miesto v dejinách plní podľa Hegela tzv. národný duch. K podstatným znakom národného ducha prináleží náboženstvo, umenie, politické zriadenie atď.
Žádné komentáře:
Okomentovat