Mravnosť Hegel chápe ako súčasť a produkt historického procesu. Mravnosť podlieha dynamike historického procesu. Nejestvuje jedna jediná a nemenná mravnosť. S každou novou historickou etapou dejinného vývoja sa objavuje nová mravnosť alebo nová tvár (podoba mravnosti), nový komplex mravných hodnôt. Vzťah dobra a zla Hegel chápe na pozadí učenia o jednote a boji protikladov. Zlo je protipólom dobra a ako také je nevyhnutným z hľadiska uvedomenia si dobra. Súčasne však zlo je niečím odlišným od dobra aj keď jestvuje v jednote s dobrom. Zaujímavý názor vyjadril Hegel aj na ľudskú prácu a jej etický rozmer. Ľudská práca nie je Hegelom považovaná za prekliatie. Naopak ľudská práca je podľa Hegela podmienkou prejavovania sa a potvrdzovania sa človeka ako bytosti slobodnej, rozumnej a tvorivej. Ľudská práca je spôsobom sebautvárania sa človeka.
Hegel rozlišoval medzi individuálnou a spoločenskou mravnosťou, aj keď ich od seba prísne neoddeľoval. Individuálnu mravnosť chápal ako výsledok mravnej slobody jednotlivca. Mravná sloboda jednotlivca by mala byť v súlade so všetkým, čo je späté so spoločenskou mravnosťou. Individuálna mravnosť je nezlučiteľná s egoizmom. Človek nemá sledovať egoistické záujmy. Záujmy človeka ako jednotlivca majú byť podriadené záujmom celku.
Táto problematika sa prejavuje aj v Hegelovom učení o štáte. Hegel nadraďuje štát nad jednotlivca. Uplatňuje tu svoje chápanie vzťahu celku a časti. Poukazuje na to, že ako niet celku bez častí, niet ani spoločnosti (štátu) bez jednotlivcov (jednotlivých ľudských indivíduí).
Žádné komentáře:
Okomentovat